Pavučina osudu

Web of Wyrd, pavučina osuduMoje poznámky, čerpané hlavne z knižky Vzkříšení pohanství (Pagan Ressurection) od Richarda Rudgleyho, strany: 15, 37-53, 244-251. v hranatých zátvorkách sú moje postrehy:

Pre pochopenie myslenia a chápania sveta našich predkov si musíme uvedomiť skutočnosť sveta predstavivosti, pretože je svetom ontologicky rovnako skutočným ako svet zmyslov a rozumu. Tento svet vyžaduje vlastné schopnosti vnímania, predovšetkým silu predstavivosti, schopnosť rozpoznávánia a hĺbavosti, ktoré sú rovnako skutočné ako zmyslové vnímanie alebo učená predtucha.

[Teda to, čo jestvuje v ľudskej predstavivosti je rovnako skutočné ako to čo dokážeme vidieť očami. Zdá sa to divné, lebo v dnešnej dobe pod vplyvom multimédii sa väčšinou domnievame, že sme si schopní predstaviť, čo chceme. ]

Pavučina osudu (Web of Wyrd) je podľa severských bájí tkanina skutočnosti, ktorú tká Wyrd (Urd), jedna z troch sestier osudu (ich mená sú Urd, Verdandi a Skuld).

[zaujímavá je paralela medzi anglickým slovom “wierd” a jeho slovanským prekladom “divný”. v oboch prípadoch došlo pod vplyvom kresťansntva k rovnakému posunu významu. ako Wierd bola pôvodne starodávna, prvotná sila, ktorá vládla nad osudom a súvislosťami, v čase keď už prestávala byť chápaná a začala upadať do zabudnutia, sa zmenila na niečo divné, čudné, odstrašujúce. dávny zmysel slovanského slova divný mi nie je známy ale jeho etymologická súvislosť so slovami ako anglické “divine”, “deamon” alebo staroindické “daeva” je preukázateľná. Slovo “divine” má podľa moderného slovníka tieťo významy: 1. dané bohmi alebo majúce vzťah k bohom; 2. kňaz; 3. získavamie vedomostí tipovaním, hádaním (tu mi príde zaujímavý súvis: hádanie – veštenie); 4. prútikovanie, hľadanie podzemných zásob vody alebo minerálov za použitia prútikov.]

Chápanie osudu ako siete je pravdepodobne staršie ako obe rodiny severských bohov a pochádza ešte z praveku. Aj osud samotný je bohom nadradený.

[Bohovia v bájach často napäto čakajú na výroky veštcov a sú viazaní proroctvami.]

Skutočnosť /realita/ je vnímaná ako súkno, zložitý vzor vzájomých prepojení, uzlov a nití, ktoré tká Vernandi (súčastnosť) z vlákien ktoré prináša Skuld (budúcnosť) a výslednú tkaninu ukladá Urd do studnice minulosti. Pre pohanských veštcov a jasnovidcov predstavovalo konečný cieľ naučiť sa rozlúštiť tento vzor, kríženie sa rôznych vlákien a umiestnenie uzlov, s cieľom pochopiť sieť vytvárajúcu skutočnosť vesmíru /celého sveta/. S touto znalosťou súvisela veľká moc, čarodejníci boli schopí nahliadať do minulosti, vidieť podstatnú časť súčasnosti a predvídať budúcnosť. Aby mohla ľudská myseľ pochopiť dačo tak rozsiahleho, potrebovali čarodejníci zláštny jazyk, sústavu znakov a súvislostí, založenom na obdobe, triedení a na zákone súbežnosti /princípe paralelnosti/.

[na severe Európy sa používali predovšetkým runy. u starých slovanov nie je existencia pohanského písma dokázaná ale súvis medzi symbolmi, čiarami, značkami a čarovaním je patrný. Slovo čarovať znamenalo vlastne “čiarovať”, teda rituálne kresliť čiary a značky. Čiary a čin /akt/ prenesenia významu skutočného predmetu pomocou kreslených znakov na iný predmet mal v minulosť oveľa večšiu silu ako si dnes uvedomujeme. Verilo sa, že krížením významov prechádza časť podstaty jedného predmetu na druhý. (napr. napitie sa z vlčej stopy spravilo u Slovanov z človeka vlkodlaka, veľký vyznam činu prekročenia zvieraťa, prahu, ležiaceho človeka…) Aj súčasné umenie je založené na prenášaní významu.]

Obdoba /analógia/ je staroveká sústava zatrieďovania vecí.
Jestvujú dva základné spôsoby, ktorými môžu byť veci triedené: obdobovo a poradne /hierarchicky/. Vedomé /racionálne/ myslenie (lavá polovica mozgu) obvykle pracuje tak, že veci usporiadava po poradí. Naopak pravá polovica mozgu, sídlo predstavivosti, triedi veci podľa obdôb. Obdobnosť nie je podradným spôsobom rozdeľovania, podobne ako vedomé myslenie má tiež svoje pravidlá.

[keď si radené veci predstavíme ako strom, môžeme ich radiť podľa zvislej a podľa vodorovnej osy. Kmeň – vetva – list je usporiadanie po poradí. List – kvet je obdoba. Vnútorný aj vonkajší súvis: lupene kvetov sú premenené listy. ]

Základný spôsob hľadania súvisu medzi vecami je pre všetky kultúry zhodný. Sústavy obdôb, ktoré sú takto tvorené však už patria k spoločnému jazyku prestavivosti, skupinového vedomia či myslenia zdieľaného príslušníkmi jednej kultúry. Jedná sa o predtuchovo spojitostnú sústavu /intuitívne asociatívny systém/, ktorá má svoje vlastné príčiny a svoj vlastný rád. Jedná sa o vlastný spôsob myslenia. Táto sústava znakových súvzťažností bola preste tým, čo čarodejníci k výkonu svojej práce potrebovali. Znakový a obdobový jazyk predkresťanského myslenia ľudí severnej Európy bol výrazne spätý z runami.

[aj slovania mali svoju sústavu znakov spätých s rôznymi významami, dochovali sa na rôznych predmetoch ale ich význam môžeme väčšinou len hádať. Jeden z najrozšírenejších bol kôň a kríž, oba mali zaručiť ochranu.]

Další z dôležitých pojmov súvisiacich s pavučinou osudu je orlog a zákon súbežnosti.

Slovo orlog je staronórskeho pôvodu a doslova znamená prvý, základný zákon, znalosť alebo múdrosť. Súčasnosť a teda aj akákoľvek následná budúcnosť je podmienená krokmi spravenými v minulosti. Minulosť bola v pohanskom svete chápaná ako niečo hybné, neprestajne sa meniace, dopĺňajúce, rozširujúce sa a premeňujúce. Čo sa už však dostalo do minulosti zmeniť už nejde. Orlog sú zákonitosti pracujúce pod rukami Norien, sestier osudu, keď v okamihu prítomnosti preberajú nite a splietajú ich. Je to vnútorný zákon vesmíru, bez začiatku a konca, starší a nadradený obrom aj bohom.

[čo mi tu ale chýba je práve ten okamich začiatku. nemožno pochopiť súrasnosť iba pomocou pravidiel podľa ktorých je tvorená, je to ako chápať proces rekurzie a pokúšať sa o indukciu bez odrazového bodu, ničoho čoho sa je možné chytiť.. skúsim to ešte poštudovať a hádam sa mi to vyjasní… DODATOK: vyjasnilo sa, tým pevným bodom je súčasnosť, súčasný okamih]

Zásada súbežnosti je sila čo púta dve veci dokopy. Akoby jedno vlákienko pavučiny spájajúce dve veci. Keď nastane jedna vec aj druhá s ňou spätá je súdená nastať. Zákon súbežnosti je o vnámaní súbežných udalostí: napríklad možnosť postupovať určitým spôsobom pri pozorovaní vtákov či zveri, môže naznačovať súbehy /paralely/ v prípade, že sa čosi deje, či má stať v inej oblasti /sfére/. Záležitosť šťastia či nešťastia pôsobiaceho na súbor /sériu/ udalostí, okolností či doby, skôr než jasne stanovená vidina /vízia/ budúcnosti.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s